18. Park pro kaštieli v Záturčí [N]
Typ
stanovišťa:
menší podhorský tok so starými jelšovými brehovými porastami a ostricovým
prameniskom.
Horninový
podklad:
holocénne nivné hliny a piesčité hliny, po okrajoch aj kvartérne
splachové (ronové) hliny.
Polohy a tvary povrchu: dolná časť širšej potočnej nivy na dne plochej úvalinovitej doliny.
Pôda:
fluvizem modálna, f. glejová, okrajovo kambizem glejová.
Voda:
podhorský jarok so stredne rozkolísanými prietokmi, neupravený až po rkm
1.372, má viacero menších prítokov.
Miestna
klíma:
chladnejšia a vlhšia prípotočná.
Prirodzená vegetácia: podhorské jelšové lužné lesy, vyššie dubovo-hrabové lesy lipové.
Súčasná
vegetácia a kvetena:
pomerne súvislé staré brehové porasty s dominanciou jelše lepkavej Alnus
glutinosa (aj jedince značných rozmerov), hojne blyskáč Ficaria
bulbifera, miestami praslička najväčšia Equisetum telmateia,
v strednej časti zvyšok slatiniska s túžobníkom Filipendula
ulmaria, ostricou metlinatou Carex paniculata VU, čertkusom lúčnym
Succisa pratensis, valeriánou lekárskou Valeriana officinalis,
na ľavej strane úvaliny zachované pramenisko s ostricou metlinatou (Škovirová).
Živočíšstvo:
menšie liahniská obojživelníkov (salamandra S. salamandra LR:nt,
skokan hnedý Rana temporaria LR:lc, ropucha B. bufo LR:cd),
z vtákov ďateľ veľký Dendrocopos major, ď. malý
D. minor, žlna zelená Picus viridis, ž. sivá P. canus,
svrčiak zelenkavý Locustella naevia i riečny L. fluviatilis,
penica Sylvia communis, sýkorka čiernohlavá Parus montanus
(Astaloš),
vlha obyčajná O. oriolus.
Doterajšie využívanie: brehový porast bez významnejších zásahov (okrem 1 súkromnej chaty v hornej časti, výrubov drevín pod elektrovodom a rozptýlene i inde), okrajovo orba, pasenie, vypaľovanie, v rkm 1.372 - 0.572 koryto upravené do lichobežníkového profilu, z toku odber vody pre rybníky, brody poľných ciest, menej častá krátkodobá rekreácia (prechádzky).
Terajšie
záujmy a regulatívy: poľnohospodársky pôdny fond, parcely
č. 1338/1 (potok), 722, 723, 752, 753, 755/1, 755/2, 755/3, 755/4,
755/5, 758/2, k. ú. Martin; rovnomenná genofondová lokalita R-ÚSES
č. 70, navrhovaný CHA „Záturčianske jelšiny“, súčasť
martinského lesoparku.
Ekologická
a prírodoochranná významnosť:
regionálna > miestna.
Estetiky,
dojmy a „duch miesta“:
hlboko zabaranený val starých, drsných a tmavých lepkavých jelší v plytkom,
hladkom, svetlom a vodu nedržiacom úvale.
Navrhované
využívanie:
bez zásahov do brehového porastu, toku i prameniska, najmä pri rybníkoch
a brodoch, príbrežie sa hodí na výchovnovzdelávacie a citlivé športovo-rekreačné
aktivity (prechádzky, behy hladké i na lyžiach, podhorská cyklistika).