19. Hrádok ("Attilov hrob") [N]

Typ stanovišťa: starý prírodný park pri kaštieliku na hrane riečnej terasy.

Horninový podklad: riečne piesčité štrky a štrky (akumulácia 2. čiže hlavnej terasy Turca zo staršieho rissu, hrubá 6 - 8 m - Gašparik 1995), na juhovýchodnom okraji kvartérne splachové (ronové) hliny a piesčité hliny, na severozápade pliocénne piesčité štrky a piesky (blažovské súvrstvie).

Polohy a tvary povrchu: hrana - medziterasový svah ľavobrežnej riečnej terasy Turca (relatívna výška 7 - 8 m, sklon 15 - 20 °, orientácia východná až severovýchodná).

Pôda: kambizem modálna, k. glejová.

Voda: len zrážková.

Miestna klíma: mierne teplá, vlhšia, tienna, menej vetrov, denný i ročný chod vyrovnaný.

Prirodzená vegetácia: dubovo-hrabové lesy karpatské, dubovo-hrabové lesy lipové.

Súčasná vegetácia a kvetena: kompozične ucelený starý park v prírodno-krajinárskom štýle; v stromovom poschodí (vek 70 - 200 rokov, pokryvnosť 60 - 70 %) tvorí základ lipa malolistá Tilia cordata (asi 60 jedincov, väčšina v aleji na báze terasy) a jaseň Fraxinus excelsior (asi 15 jedincov), dopĺňa ho smrek, dub letný (asi 7 starých), breza, orech kráľovský Juglans regia, javor mliečny, brest horský, agát Robinia pseudoacacia, čerešňa vtáčia Cerasus avium, tuja riasnatá Thuja plicata (5 s 2 cypruštekmi Chamaecyparis sp. v malej aleji v severovýchodnej časti), buk Fagus sylvatica f. purpurea, javor horský Acer pseudoplatanus, j. poľný A. campestre, smrekovec Larix decidua, borovica hladká Pinus strobus a niekoľko ovocných stromov (jabloň, slivka a čerešňa v južnej časti a vo východnom leme). Poschodie krovín vyvinuté slabšie (najmä baza čierna Sambucus nigra, menej čremcha Padus avium a zmladenie stromov v južnej časti), hojnejšie sú byliny, hlavne reznačka Dactylis glomerata, blyskáč Ficaria bulbifera, cesnačka Alliaria petiolata, iskerník chlpatý Ranunculus lanuginosus i zlatožltý R. auricomus, ale aj ostrica lesná Carex sylvatica, zádušník Glechoma hederacea, hluchavka Lamium maculatum, pľúcnik tmavý Pulmonaria obscura i zriedkavejší krivec žltý Gagea lutea a kokorík mnohokvetý Polygonatum multiflorum.

Živočíšstvo: žlna zelená Picus viridis, ďateľ veľký Dendrocopos major, sýkorky, muchár sivý Muscicapa striata (máj 2003: 4 páry), brhlík Sitta europaea, kôrovník dlhoprstý Certhia familiaris (dutinové hniezdiče tu majú veľmi dobré hniezdne príležitosti), drozd čvíkota Turdus pilaris, sedmohlások Hippolais icterina (máj 2003: 5 spievajúcich samcov), králik zlatohlavý R. regulus, mlynárka Aegithalos caudatus, vlha O. oriolus, kanárik S. serinus, glezg C. coccothraustes, z cicavcov veverica Sciurus vulgaris LR:lc.

Doterajšie využívanie: v západnej časti Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ v Záturčí z roku 1640 (v úprave na penzión), od juhozápadu Hlboká ul., od juhovýchodu nedávny výkop ku kaštieľu, v juhozápadnej časti poškodený pamätník (asi 4 m vysoký, zo začiatku 20. storočia?), malý „pelech“ bezdomovcov, po obvode časti alebo zvyšky oplotenia, lipová aleja (pokračovanie Štepnickej ul.), cypruštekovo-tujová alejka končiaca starým schodišťom ku kaštieľu od severovýchodu, 3 neupravené svahové chodníky; po nich prechádzky (najmä alejou), hry v lete i v zime (bicyklovanie, sánkovanie).

Terajšie záujmy a regulatívy: parcely č. 256/1, 256/2 (kaštieľ), 266/1, 266/2, 266/3 (jadro parku), 258/1, 258/2, 259/1, 259/2, 268/1, k. ú. Martin; v M-ÚSES nie je.

Ekologická a prírodoochranná významnosť: regionálna > miestna.

Estetiky, dojmy a „duch miesta“: kunsthistorička Dempseyová (2002; nespájať, please, s polišom Makepeaceom) spája nástup umeleckého štýlu „land art“ čiže zemné (krajinné) umenie s koncom 60-tych rokov 20. storočia a s anglosaskými umelcami (Američania a Briti). Pri pohľade na terasové návršíčko zakončené hrotom kaštieľa len zľahka napínajúcim šapitó okolitého prírodného parku akoby tu zdatní predskokani užitých land-artistov vyskočili už pred dvomi-tromi storočiami (a podobne na Jahodníckom cintoríne, a ešte o nejaké to storočie skôr na „Attiláku“, a...a...). Smola, že oveľa častejšie - a niekedy aj vyššie - ako umenie zemné tu na nás vyskakuje umenie (prí)zemné, spočívajúce napríklad v schopnosti trafiť takéto vzácne land-artové dielo minulosti nejakou (možno dobre mienenou, ale) zle mierenou cestou.

Navrhované využívanie: vyhlásiť za chránenú záhradu, alebo zaradiť do M-ÚSES aspoň ako významný krajinný prvok (veľmi hodnotná plošná drevinová vegetácia), vykonať podrobnejšiu inventarizáciu prírodných i sadovníckych hodnôt parku, vypracovať projekt obnovy (vrátane obnovy pamätníka), nepovoliť narušenie južnej časti plánovanou cestnou komunikáciou (využiť radšej existujúce prepojenie Hlbokej ul. so Záturčianskou).