41. Hrabinné jamy (Dúbravy) [E]

Typ stanovišťa: lužná jelšina s vŕbami, s močiarom vysokých ostríc a malými prameniskami, lemovaná na svahu dubohrabinou.

Horninový podklad: holocénne hliny a hlinité štrky nív tokov, okolo svetlosivé vápnité íly s polohami sladkovodných vápencov, lignitov a prevažne karbonátových štrkov z vrchného miocénu (martinské súvrstvie) s bohatou faunou a flórou.

Polohy a tvary povrchu: spojené päty malých náplavových kužeľov dvoch potokov na pravom okraji poriečnej nivy Váhu, oddelené od nej násypom cesty a kanála; severovýchodný, severný a západný okraj tvoria terasovité svahy.

Pôda: fluvizem glejová, glej modálny; kambizem modálna.

Voda: úsek potoka Kozinec (šírka asi 1 - 3 m, hĺbka 0.05 - 0.5 m, dno štrkovito-piesčité) s bezmenným malým ľavostranným prítokom, pomerne rýchly, pri väčších prietokoch vybrežujúci, zvedený v južnej časti prepadom do zhybky pod cestu a kanál; viacero malých jarčekov a pramenísk, prirodzene vysoká hladina podzemnej vody, umele zvýšená po vybudovaní kanála a cesty (zadržiava aj povrchové vody v mikropovodí).

Miestna klíma: vlhká, mierne teplá (na dne chladnejšia), málo vetraná.

Prirodzená vegetácia: lužné lesy podhorské, dubovo-hrabové lesy lipové.

Súčasná vegetácia a kvetena: na dne sukcesne dozrievajúce porasty jelše lepkavej Alnus glutinosa s vŕbou krehkou Salix fragilis a krovitými vŕbami v prieniku s vegetáciou vysokých ostríc (dominuje ostrica Buekova Carex buekii EN, menej o. štíhla C. acuta, túžobník Filipendula ulmaria, vrbica Lythrum salicaria, lipkavec močiarny Galium palustre), pramenísk, brehov a dien jarkov (hojne berla vzpriamená Berula erecta VU, žerušnica horká Cardamine amara); na suchších svahoch fytogeograficky a prírodoochranne významné zvyšky pôvodných dubohrabín (zrejme lipových - Škovirová) s hrabom Carpinus betulus, dubmi (Quercus petraea i Q. robur), lipou malolistou Tilia cordata, javorom poľným Acer campestre, osikou Populus tremula a v poschodí krovín s lieskou Corylus avellana.

Živočíšstvo: kriváky Gammarus sp., liahnisko obojživelníkov (ropucha B. bufo LR:cd, skokan Rana temporaria LR:lc), za plazy užovka obojková N. natrix LR:lc, v tesnej blízkosti aj u. stromová Elaphe longissima LR:cd (Astaloš), za vtáky kačica divá Anas platyrhynchos, žlna zelená Picus viridis, ďateľ veľký Dendrocopos major, trsteniarik Acrocephalus palustris, penica slávikovitá Sylvia borin, za cicavce piskor Sorex araneus, krysa vodná Arvicola terrestris, zajac Lepus europaeus LR:lc, srnec C. capreolus, jeleň Cervus elaphus, líška V. vulpes a zistený i medveď Ursus arctos LR:cd (v južnej časti - Astaloš).

Doterajšie využívanie: ešte po 2. svetovej vojne zrejme kosenie a občasné prepasenie, v rokoch 1951 - 1960 stavba kanála, cesty a súvisiaca úprava Kozinca (prepad, zhybka, priečne objekty na toku povyše), potom opúšťanie, ojedinelé výruby stromov, divé skládkovanie odpadu na západnom okraji, roku 2003 tamže pokus o výstavbu ČOV (zrušený).

Terajšie záujmy a regulatívy: parcela č. , k. ú. Turčianske Kľačany (východná časť), k. ú. Lipovec (západný okraj); genofondová lokalita R-ÚSES č. 76 „Lipovec, Dúbravy“.

Ekologická a prírodoochranná významnosť: regionálna > miestna.

Estetiky, dojmy a „duch miesta“: keď nejakému živému tvorovi odrežú konček jazyka, zvyčajne čoskoro oschne a odumrie. Keď od vážskej nivy elektrárenským kanálom odrezali konček vlhkého kužeľovitého jazýčka Kozinca - trochu nezvyčajne - neoschol a neodumrel. To síce neznamená, že žije (spolu s ostatnými zelenými miestami spadá do spuchnutej mertovskej kategórie „ne živí, mrtví ne, tak něco uprostřed“), ale aj v stave „něčeho uprostřed“ zostáva taký krásny, ako len odrezaný konček jazýčka môže byť.

Navrhované využívanie: zaradiť ako lokálne biocentrum M-ÚSES, nadväzujúce na lokálny biokoridor Kozinec, zabrániť znečisťovaniu odpadom a inému narušovaniu (zvlášť z okraja Lipovca, od cesty a na Kozinci povyše), využívať aj na environmentálnu výchovu.