7. Jazierka (Záblatie) [E]

Typ stanovišťa: sústava veľkých i malých (zväčša) vyťažených štrkovísk. 

Horninový podklad: holocénne nivné štrky, piesky a piesčité hliny. 

Polohy a tvary povrchu: výrazné (5 - 10 m hlboké) a rôzne veľké ťažbové jamy (spolu asi 0.25 km²) so strmými, sčasti upravenými brehmi v plochej pravobrežnej poriečnej nive Váhu. 

Pôda: fluvizem modálna, v západnej časti nánosy siltov z drvičky štrku. 

Voda: stojatá podzemná, pomerne čistá (ale už so znakmi eutrofizácie), hlboká 2 - 5 m, odtekajúca objektom v juhozápadnej časti do Váhu. 

Miestna klíma: teplejšia, suchšia, slnečná i dosť veterná, veľké sezónne rozdiely. 

Prirodzená vegetácia: lužné lesy nížinné. 

Súčasná vegetácia a kvetena: na nenarušovaných miestach rýchla sukcesia lužného rastlinstva, najmä krovitých i stromovitých vrbín (vŕba purpurová Salix purpurea, v. krehká S. fragilis) a bylín pobrežia (chrastnica, trsť, pálka, ostrice) i vôd (stolístok klasnatý Myriophyllum spicatum, červenavec kučeravý Potamogeton crispus, č. maličký P. pusillus, z rias chary Chara sp.); badať aj zaburiňovanie a nástup niektorých inváznych druhov (tých, čo na Váhu). 

Živočíšstvo: vodné mäkkýše, kôrovce, vážky, bzdochy, dvojkrídlovce (krvcicajúcich pomenej), chrobáky, ryby (kapor Cyprinus carpio, belička A. alburnus, plotica R. rutilus DD, červenica Scardinius erythrophthalmus, ostriež Perca fluviatilis), obojživelníky (skokany, ropucha zelená Bufo viridis LR:cd), užovka N. natrix LR:lc, hniezdisko kačice chrapačky Anas querquedula LR:cd (vzácne v minulosti), k. divej A. platyrhynchos, chochlačky vrkočatej Aythya fuligula, kulíka riečneho Charadrius dubius, kalužiačika Actitis hypoleucos LR:lc, rybára Sterna hirundo LR:cd (vzácne), sliepočky vodnej Gallinula chloropus, rybárika Alcedo atthis LR:nt, brehule R. riparia, kúdeľníčky lužnej Remiz pendulinus, strnádky trsťovej Emberiza schoeniclus, ťahový výskyt potáplice strednej Gavia arctica, potápky chochlatej Podiceps cristatus, bučiačika Ixobrychus minutus VU, ibisovca hnedého Plegadis falcinellus (veľmi vzácne), husi bieločelej Anser albifrons, kačice chrapky Anas crecca VU, k. ostrochvostej A. acuta EN, chochlačky morskej Aythya marila, hlaholky Bucephala clangula, kalužiaka červenonohého Tringa totanus VU, čajky tmavej Larus fuscus, chriašťa najmenšieho Porzana pusilla (Svatoň & Topercer 1981) a iných; z cicavcov ondatra pižmová Ondatra zibethica, hranostaj Mustela erminea. 

Doterajšie využívanie: ťažba a spracovanie štrkopieskov (Severoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, n. p., od augusta 1969, výrobňa v západnej časti; teraz BRA-VUR s. r. o.), 1 záhradková osada (pri Váhu), silný športový rybolov a zarybňovanie (hlavne kaprom), vodné športy a letná rekreácia „nadivoko“. 

Terajšie záujmy a regulatívy: parcely č. 2519/1, 2519/2, 2511/4, 2511/6, 2511/8, 2420/2, 2420/3, 2339/2, k. ú. Vrútky; dobývací priestor na ťažbu štrku, rybársky revír č. 510 Váh č. 15 (voda mimopstruhová), genofondová lokalita R-ÚSES č. 77 „Jazierka (Lipovecké štrkoviská)“. 

Ekologická a prírodoochranná významnosť: regionálna. 

Estetiky, dojmy a „duch miesta“: Záblatie, Piesky a Žakovské kúty to tu nazývajú. Záblatie a Piesky hovoria jasne, ale čo to tretie? Žeby voľakedy voľáky pán Žak odhodil svoj Širák, prepotený pri práci na maróda roli dedičnej, just v tieto štrko(ta)vé kúty? Každopádne kempuje sa tu fajn, nielen pod širákom, a dokonca aj vtákom. 

Navrhované využívanie: ako sa už povedalo, kempovanie, kúpanie a iné vodné šproty, áno, aj rybačka, a zrejme tiež ťažba zostatkových štrkov; okrem toho sa však žiada vyčleniť nerušené časti vody a brehov pre iné organizmy, aspoň na najstarších malých zarastených štrkoviskách v západnej a juhozápadnej časti s priľahlým Váhom, na „šiji“ medzi dvomi najväčšími vodami a na severnom a severovýchodnom brehu najvýchodnejšej vody.